ZHRNUTIE VÝSLEDKOV VÝSKUMU DEDIČSTVA
THE CROSS-BORDER CULTURE ART SPACE (CBCAS) HUSKROUA/1702/3.1/0052
Partneri:
Združenie Veľké Kapušany a okolie
Kárpátok Művészeti és Kulturális Egyesület
Pro Cultura Subcarpathica
ZHRNUTIE VÝSLEDKOV VÝSKUMU
Pripravené:
v rámci projektu s názvom THE CROSS-BORDER CULTURE ART SPACE (CBCAS), číslo HUSKROUA/1702/3.1/0052 financovaného z Programu ENI cezhraničná spolupráca Maďarsko – Slovensko – Rumunsko – Ukrajina 2014-2020.
Vedúci partner: Združenie Veľké Kapušany a okolie – Veľké Kapušany/Slovenská republika
Partneri: Kárpátok Művészeti és Kulturális Egyesület – Nyíregyháza/Maďarsko; Pro Cultura Subcarpathica – Berehovo/Ukrajina
Začiatok projektu: 15. mája 2020
Ukončenie projektu: 14. mája 2022
Cieľom projektu je podpora aktivít, ktorých výsledkom je intenzívna a efektívna kultúrna, sociálna a ekonomická spolupráca v oblasti spoločného pohraničia Maďarsko, Slovensko a Ukrajina (HUSKROUA).
Všeobecným cieľom je vytvoriť podmienky pre efektívne využitie kapacít miestneho cestovného ruchu založenej na rozvoji kultúrneho dedičstva pohraničných regiónov. Jedným zo základných pilierov projektu je programový prvok „Výskum kultúrneho dedičstva“.
Náš výskum kultúrneho dedičstva nie je bezprecedentný, keďže na túto tému bolo vydané už nespočetné množstvo publikácií, ktoré sú určené na prezentáciu hmotného alebo nehnuteľného dedičstva v tlačenej, fotografickej a elektronickej podobe. Účastníci projektu však na naše hodnoty vrhli nové svetlo, ktoré treba zachovať: u čitateľov chcú vzbudiť záujem zážitkovými popismi, ktoré sú nad rámec lexikálnych údajov a informácií, a propagovať klenoty našej kultúry, ktoré tvoria naše intelektuálne a nehnuteľné dedičstvo.
Počas výskumu partneri zmapovali významné miesta svojich regiónov: stavebné dedičstvo, prírodné dedičstvo, kultúrne a ľudové dedičstvo a na to založené kultúrne podujatia.
Práca sa konala na troch rôznych zemepisne oddelených územiach:
- Horné Medzibodrožie a Použia (Slovensko)
- Niekdajšie historické kraje v Zakarpatsku: Ung, Bereg, Ugocsa, Máramaros (Ukrajina)
- Župa Szabolcs-Szatmár-Bereg, z dôrazom na Nyírség a Bereg (Maďarsko)
Prvoradým cieľom projektu je posilniť spoluprácu zúčastnených kultúrnych organizácií s rozvojom kultúrnych produktov – zbúraním fyzických hraníc – zameraných na cestovný ruch (turistické a kultúrne programy, cezhraničné aktivity a podujatia), ktoré prispejú k sociálnemu, ekonomickému rozvoju a blahobytu obyvateľov regiónu. Dúfame, že táto spolupráca pomôže pri propagácii miestnej kultúry a ochrane budov s historickým dedičstvom.
Hlavnou úlohou cezhraničného priestoru kultúrneho umenia – ArtSpace – je vytvoriť platformu na podporu cieľových regiónov ako spoločnej turistickej destinácie, ktorá poskytne základ pre spoločné kultúrne podujatia, vytvorí trh pre miestne produkty cestovného ruchu (remeselné výrobky, víno a gastronómia) a poskytne podporu a školenie pre zamestnancov, dobrovoľníkov a pod. pracujúcich v kultúre a taktiež aj miestnych výrobcov.
Články o projekte a o navštívených pamiatkach je možné si prečítať na:
- webovej stránke projektu: http://cbc-artspace.com/
- v tejto publikácii, ktorá je zhrnutím výskumu.
Predstavenie partnerov
Združenie Veľké Kapušany a okolie bolo založené v roku 1999 vo východoslovenskom regióne Použie. Úlohou združenia je zachovanie kultúry a tradícií v regióne Použie, posilnenie maďarskej identity.
Od roku 2003 združenie disponuje vlastnou nehnuteľnosťou, Maďarským spoločenským domom vo Veľkých Kapušanoch a je jedným z hlavných organizátorov maďarskej kultúry v regióne Použie. V uplynulých rokoch združenie úspešne realizovalo viaceré národné a cezhraničné projekty. V priestoroch Maďarského spoločenského domu sa realizovali školenia, konferencie, prednášky v rôznych témach; vytvorilo sa pamätné múzeum významných osobností nášho regiónu; predstavili sa viaceré knihy v rámci stretnutí spisovateľov a čitateľov; a pod. Združenie je organizátorom podujatí Pamätných dní Lászlóa Mécsa. Od roku 2013 vydáva občasník MAGYARHÁZ a je vydavateľom viacerých kníh s tematikou tykajúcou sa regiónu Použia.
Najdôležitejšou úlohou Kárpátok Művészeti és Kulturális Egyesület /Karpatského združenia pre umenie a kultúru/ (KMKE), založeného v máji 2007 maďarskými a zakarpatskými umelcami, je uchovať a odovzdať maďarskú kultúru a maďarské kultúrne a historické dedičstvo budúcej maďarskej generácii.
Hlavným mottom združenia je, že kultúra spája a neoddeľuje. Kultúra má udržujúcu moc národa, ale tiež vytvára most medzi rôznymi národmi, čím vzájomne obohacuje všetky národy.
Organizácia pôsobí v Maďarsku, za hranicami (hlavne na Zakarpatsku) a v Bavorsku už dvanásť rokov. Za posledných 14 rokov absolvovala nespočetné množstvo výstav, tvorivých táborov, konferencií, prednášok, spoluprác a zúčastňovala sa na ďalších programoch. Bez preháňania možno konštatovať, že v Maďarsku má KMKE najkompetentnejšie kontakty a referencie v oblasti kultúry a umenia v Zakarpatsku a v župe Szabolcs-Szatmár-Bereg.
O spoločenskom vplyve kultúrnej, hodnotovej a tradičnej práce združenia sa dá na základe spätnej väzby povedať, že je dobrý na národnej aj medzinárodnej úrovni. Medzi jej členov a tiež partnerov patrí množstvo významných osobností s akademickým titulom, vďaka ktorým sa neustále snaží vykonávať kvalitnú a hodnotnú prácu.
Od mája 2019 prevádzkuje vo svojom sídle v Nyíregyháza-Sóstófürdő medzinárodný dom umenia s názvom TVORIVÝ DOM MÁRIA.
Viac informácií: www.kmke.hu / Facebook: Kárpátok Művészeti és Kulturális Egyesület
Pro Cultura Subcarpathica (PCS) bola založená v decembri 2010 a bola oficiálne zaregistrovaná 29. marca 2011.
Cieľom mimovládnej organizácie je prostredníctvom kultúry ďalej budovať, posilňovať a rozvíjať maďarskú komunitu na Zakarpatsku.
Organizácia je apolitická civilná formácia, ktorá je založená na konzervatívnych hodnotách, ale nevyhýba sa moderným a postmoderným interpretáciám kultúry, subkultúr či súčasných iniciatív.
Úlohou organizácie je sprístupniť kultúru všetkým členom jej komunity a uskutočniť prenos tradícií, kultúry a svetonázoru Maďarov v Zakarpatsku v Karpatskej kotline.
Organizácia každoročne organizuje niekoľko kultúrnych podujatí. Územne prichádzajú na každé podujatie účastníci z celej Zakarpatskej oblasti v závislosti od ich veľkosti.
Okrem toho organizácia zabezpečuje aj programy vidieckeho domu v Brehoch (Veliki Berehi), ktoré organizuje Zakarpatska Maďarská vysoká škola Ferenca Rákócziho II. Cieľom Pro Cultura Subcarpathica je urobiť z tejto inštitúcie živý vidiecky dom.
Popis Horného Medzibodrožia a Použia
„Na ostrove Medzibodrožia sa do krajiny chladnej noci
Týči samotná hora, ktorú v páse obklopuje les.
Pod zeleňou, zhora ponechávajúc iba útesy.
Malá Tice, ponáhľajúca sa dole z pien Tisy,
Tečie z Balje, po jej pravej strane beží Bodrog s tichou povodňou;
Neskôr sa zhromaždia v úzkom rohu a
S úsmevom zanechávajú svoju krásnu krajinu na juhu
Krásnu horu, zvučný háj a vodou pokrytú plošinu.”
(Mihály Vörösmarty: Zalán futása)
Regióny Medzibodrožie a Použie sú dva susediace regióny v juhovýchodnej časti Slovenska, blízko maďarsko-ukrajinských hraníc. Sú to odľahlé regióny, ďaleko od ruchu veľkomiest, asi 500 km od hlavného mesta a 80 km od krajského mesta Košice. Regióny sa administratívne nachádzajú v Košickom kraji a patria do dvoch okresov, Trebišov a Michalovce.
Medzibodrožie je malý geografický región obklopený riekami Tisa, Bodrog a Latorica, ktorý rozdeľuje slovensko-maďarská štátna hranica. Maďarské územie sa volá Dolné Medzibodrožie a slovenská časť sa volá Horné Medzibodrožie. Bolo to jedno z prvých usadlostí dobývajúcich Maďarov v Karpatskej kotline.
Horné Medzibodrožie možno ďalej rozdeliť na menšie celky: obce ležiace popri Tice, Karče, Tise a Bodrogu. Na východe ho ohraničuje ukrajinská a na juhu maďarská štátna hranica, na severe rieka Latorica a na západe Zemplínske vrchy. Horné Medzibodrožie je v podstate rovné, jeho povrch je posiaty niekoľkými vulkanickými výšinami a pieskovými kopcami. Jeho príroda zahŕňa vulkanické, tuhé a šedé andezitové kopce, tekutý piesok a vulkanické pôdy. Skladá sa z 32 dedín a jedného mesta Kráľovského Chlmca, čo je centrom regiónu.
Rieka Latorica tvorí prirodzenú hranicu medzi Horným Medzibodrožím a regiónom Použie. Región Použie leží v trojuholníku troch riek – Latorica, Laborec a Uh. Región susedí z východu s Ukrajinou. Pokiaľ ide o povrch, ide o úplne rovinatú oblasť, väčšinou ide o poľnohospodárske pláne, nížinnú krajinu, s mierne viazanou pôdou a hlinou pozdĺž riek a stojatých vôd. K regiónu Použie patrí 17 obcí, teda mesto Veľké Kapušany s priľahlými dedinami. Tieto dediny sú ako rozlohou tak aj počtom obyvateľov oveľa menšie ako v Hornom Medzibodroží.
Tomuto regiónu sa vždy vyhýbali hlavné obchodné cesty, ani nebol dejiskom osudových historických udalostí. Vďaka svojej izolácii si však zachoval svoju rozmanitosť, ľudské a prírodné hodnoty. Nachádza sa tu najväčšia súvislá niva v strednej Európe, ktorá je blízko pôvodnej prírode. Má značný ekologický potenciál a jeho flóra a fauna sú mimoriadne rozmanité. Krajinu charakterizujú stojaté ramená, meandre, močiare, bohatá vodná flóra a fauna, oblasť je bohatá na vtáky a druhy rýb. Okrem niekoľkých vzácnych druhov sa tu nachádza 37 vysoko chránených a 177 chránených druhov zvierat.
Stopy pôvodnej prírody možno nájsť väčšinou v okolí riek. Tieto dva regióny sa môžu pochváliť množstvom prírodných rezervácií, sú súčasťou prírodnej rezervácie NATURA 2000, Chránenej krajinnej oblasti Latorica, v Medzibodroží je špeciálna chránená vtáčia oblasť, a lokality Ramsar.
Obyvateľstvo, národnosť a náboženstvo
Oblasť regiónu Horné Medzibodrožie a Použie je väčšinou obývaná maďarskou menšinou. Celkový počet obyvateľov týchto dvoch regiónov je viac ako 56 000. Podľa údajov zo sčítania obyvateľov z roku 2011 podiel obyvateľov maďarskej národnosti v Hornom Medzibodroží presahuje 72%, v regióne Použie je to vyše 60%.
Podiel obyvateľov slovenskej národnosti je okolo 21 – 26% a podiel tých, ktorí sa považujú za rómsku národnosť, je okolo 2 – 7%. Okrem toho tu v malom počte žijú Rusíni, Česi, Ukrajinci, Poliaci a iné národnosti.
Región je heterogénny nielen etnicky, ale aj nábožensky. Dominujú tri klasické viery, rímskokatolícka, reformovaná a gréckokatolícka. Nie je nezvyčajné, že všetky tri cirkvi majú kostol v jednej obci.
Hospodárstvo a pracovný trh, nezamestnanosť
Až do polovice minulého storočia bol životný štýl blízky prírode všeobecne typický vďaka prírodným geografickým vlastnostiam oblasti. Rybolov, poľovníctvo, včelárstvo a manažment nivy poskytli charakteristické vlastnosti každej obce. Napríklad v obciach bližšie k Latorice (Čičarovce, Veľké Slemence, Ruská, Ptrukša, Beša) bolo rozšírené pastierstvo. Typickými rybárskymi dedinami boli Ptrukša a vedľa Laborcu Ižkovce a Beša. V jednej alebo dvoch dedinách regiónu Použie dosiahlo pestovanie niektorých plodín vysokú úroveň, špecializovalo sa na pestovanie určitej plodiny: dnes sa ako zeleninovo-cesnaková dedina spomínajú Kapušianske Kľačany, Beša a Ižkovce sa preslávili novými zemiakmi, Veľké Kapušany cibuľou a Vojany a Ruská melónom. Niekoľko obcí Medzibodrožia bolo preslávených hroznom a vínnymi pivnicami a zostali nimi aj dodnes: Kráľovský Chlmec, Malý Horeš, Malý Kamenec.
V dôsledku regulácie vody a industrializácie v tejto oblasti, ktorá nastala po zmene režimu, stratili osady svoje určujúce vlastnosti. Ťahúňom zostalo poľnohospodárstvo, ale objavila sa aj veľká priemyselná činnosť: tepelná elektráreň Vojany, plynárne Eustream, Slovnaft Vojany, ropná rafinéria Transpetrol v Budkovciach a železničná spoločnosť a prekladisko CARGO Slovakia v Čiernej nad Tisou a v Maťovských Vojkovciach. V oboch regiónoch sú to závody, ktoré zamestnávajú stále najviac ľudí.
Všeobecne sa však dá povedať, že každodenný vidiecky život je jedným z najťažších v týchto regiónoch. Existuje tu vysoký stupeň migrácie, hlavne z dôvodu nízkeho počtu pracovných príležitostí v tejto oblasti. Zatiaľ čo staršia veková skupina je nútená opustiť svoju domovinu kvôli práci, mladšia veková skupina odchádza kvôli nedostatku vysokých škôl, zlej infraštruktúre a málo možností na voľný čas.
Podľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa miera evidovanej nezamestnanosti v oboch krajoch pohybuje okolo 11% (10,96% v okrese Michalovce a 12,94% v okrese Trebišov), čo je vyššia hodnota ako je celoštátny priemer.
Miera evidovanej nezamestnanosti podľa okresov k 31. máju 2020
Bodom zlomu však môže byť cestovný ruch a vidiecky cestovný ruch, prírodné, nehnuteľné, ľudové a kultúrne poklady týchto dvoch regiónov, ako aj súvisiace turistické atrakcie, podujatia a festivaly.
Turizmus v Hornom Medzibodroží a v regióne Použie
Horné Medzibodrožie a región Použie nepatria medzi významné turistické destinácie, napriek tomu majú bohatý turistický potenciál. Prekrásne prírodné prostredie a priľnavosť tu žijúcich ľudí k existujúcim hodnotám, ich ústretovosť voči návštevníkom ponúka veľa príležitostí na podporu cestovného ruchu. Horné Medzibodrožie a región Použie majú bohaté dedičstvo: skrývajú sa tu prírodné poklady; ich obce nesú stopy histórie, hrady, kaštiele, kostoly svedčia o dávnych dobách; zachovávajú a oživujú ľudové tradície a zvyky; ľudia, ktorí tu žijú, pokračujú vo vedomostiach, umení, kultúre, duchovnosti zdedenej po svojich predkoch.
Regiónu dominuje prírodný turizmus (poľovníctvo, rybolov, pešia a cykloturistika, ekoturistika), danosti vidieckeho turizmu (vinársky turizmus, gastroturizmus, agroturistika) a kultúrneho a vzdelávacieho turizmu (poznávanie pamiatok, kultúrne podujatia a historické pamiatky, spoznávanie miestnych tradícií a kultúrneho dedičstva) sú tiež prítomné.
Rieky Latorica, Laborec, Uh, Tisa a Bodrog, ktoré prechádzajú touto oblasťou, majú veľký vplyv na turistické a voľnočasové zvyky. Nábrežia riek, lesy a pastviny vedľa hrádzí sú obľúbenými miestami poľovníkov, rybárov, hubárov, bežcov v prírode a aj tých, ktorí sa chcú len prechádzať. Populárne prírodné krásy regiónu sú: Chránená krajinná oblasť Latorica, zvláštna flóra a fauna jazera Tajba, hora Tarbucka, lanový most nad Latoricou spájajúci tieto dva regióny.
Oblasť Horného Medzibodrožia a regiónu Použia je ideálna pre cykloturistiku. Doprava na jeho cestách nie je taká hustá, relatívne rovná cesta s miernym stúpaním, takže trasy sa dajú absolvovať aj pre menej skúsených cyklistov. Okrem toho prechádzajú prírodnými rezerváciami, lesmi a hrádzami popri vode.
V súčasnosti sú v regióne uvedené dve náučné trasy. Náučný chodník Beša-Čičarovce je dlhý 15 km a má 12 stanovíšť vrátane dvoch vyhliadok, z ktorých môžeme pozorovať život chránených vtákov. Jeho flóru ozvláštňujú lesné, vodné a močiarne druhy. A v jeho flóre a faune je veľa vzácností.
Približne 3 km dlhá Vodná zážitková cesta v Oboríne bola dokončená v roku 2019. Na mŕtvom ramene Laborca tu vybudovali drevený náučný chodník s mostíkmi vedúcimi ponad vodu. Podľa ročného obdobia a počasia je možné pozorovať bohatú faunu a flóru na suchých záhonoch, tŕstiach alebo dokonca v jeden a pol metra hlbokej vode. Divé kačice, volavky purpurové, vodné mláďatá a užovky nám môžu spestriť cestu.
Na konci náučného chodníka je rozhľadňa, ktorá slúži na pozorovanie vtáctva a okolitej prírody, a na rieke Laborec čakajú na turistov výlety loďou.
V Medzibodroží, ktorý je tiež známy pre svoje hrozno, sa môžu návštevníci zúčastniť aj vínnej turistiky. Vinárska oblasť Kráľovský Chlmec je súčasťou východoslovenskej vinárskej oblasti. Región je známy svojimi pivnicami vytesanými do tufy (najcharakteristickejší je rad pivníc v Malom Horeši). Miestni vinári vyrábajú svoje vína klasickým spôsobom, väčšina z nich sa odporúča na priamu konzumáciu. Typické miestne vína sú rizling, furmint, lipovina. Miestni výrobcovia prezentujú a predávajú svoje vína na Dňoch otvorených pivníc, pretože vína z tohto regiónu nie sú dostupné v obchodoch a na výstavách sa vyskytujú veľmi zriedka. Bývalá oslava vinobrania v Kráľovskom Chlmci, dnes známa ako kultúrny festival Medzibodrožia, je spojená s vinárskymi tradíciami regiónu.
V regióne je prítomná aj gastroturistika: vo Veľkých Kapušanoch sa koná Festival leča, vo Veľkých Trakanoch Husacie hody – Svätomartinský festival, v Malých Trakanoch v rámi Dňa sliviek pestujú zvyky prípravy miestnych špecialít. Kapustové koláče z Horeša, čo sú kuriozitou Medzibodrožia, môžu labužníci vďaka aktivitám tradičných skupín a rodín ochutnať na viacerých podujatiach. Gastrofestivaly zvyčajne sprevádza folklórna a populárna hudba, tanečné predstavenia a remeselné jarmoky.
V oblasti sa vyskytuje aj poľnohospodársky (agro-) turizmus, konkrétne počas Jazdeckých pretekoch v Pribeníku. Veľké podujatie obohacujú jazdecké predstavenia, ukážky poľnohospodárskych strojov a jarmok.
Táto oblasť ponúka veľa príležitostí pre milovníkov kultúrneho a vzdelávacieho turizmu. Zrúcaniny hradov (Csonkavár v Kráľovskom Chlmci, zrúcaniny hradu vo Veľkom Kamenci), kaštiele (Kaštieľ Rákócziho v Borši, Kaštieľ Vécsey v Strede nad Bodrogom, Kaštieľ Majláthovcov v Pribeníku, Kaštieľ Sennyeyovcov v Bieli, Lónyai kaštieľ v Drahňove), sakrálne pamiatky (Kláštor premonštrátov v Lelesi, Kláštor minoritov v Brehove, Kostol vo Svätuši), stavané pamiatky (kamenný most Svätého Gotthárda v Lelesi) a múzeá (Soľný dom vo Veľkých Trakanoch, Maďarský spoločenský dom vo Veľkých Kapušanoch, vidiecke domy v regióne Použie, Regionálne múzeum Jozefa Majlátha v Kráľovskom Chlmci) predstavujú oživenú históriu.
Počas cesty po Hornom Medzibodroží a regiónom Použie sa môžete oboznámiť s myšlienkami, sochami a hrobkami slávnych historických osobností týchto regiónov. Nie je známe, ale obec Ruská v regióne Použie je miestom posledného odpočinku Istvána Dobóa, slávneho obrancu hradu v Egeri. Slávny reformátor, mysliteľ János Erdélyi sa narodil vo Veľkých Kapušanoch a László Mécs, kňaz a básnik, pracoval a žil v oboch regiónoch. Ich kulty sú rozhodujúce v kultúrnom živote regiónu: k ich postavám sa viažu múzeá, sochy, pamätné dni.
Záujemcovia o tradície a zvyky tu žijúcich ľudí tu môžu spoznať Brehovský karičkový tanec, bývalé rybárske zvyky v obci Ptrukša alebo ich typické ľudové piesne. Tradičné ľudové skupiny pôsobiace v týchto regiónoch predstavuje Folklórna prehliadka Medzibodrožia a Použia.
Turisti, ktorí milujú prírodu a chcú získať aj vedomosti, môžu nahliadnuť do života včiel a fungovania včelína prostredníctvom Zlatého nektáru v Malom Kamenci. Zaujímavá a tiež jedinečná atrakcia Medzibodrožia je Levanduľová farma v Kaponi, kde si aj sami môžeme „v malom množstve“ nazbierať užitočnú a voňavú fialovú krásu, podobne ako na levanduľových poliach v Tihani.
Veľké Slemence vedľa ukrajinských hraníc, ktoré sa preslávili ako rozdelená dedina, sa stali najnavštevovanejšou obcou v regióne Použie. História a senzácia sikulskej brány, ktorá symbolizuje rozdrobenosť miestnych obyvateľov, sa stala turistickou atrakciou. Dnes sem nechodia len záujemcovia o históriu, ale rozrástla sa tu aj nákupná turistika kvôli blízkosti ukrajinských hraníc. Významnou udalosťou pohraničného osídlenia je letný festival divadelných predstavení s názvom Divadlo na hranici.
SWOT analýza kultúrneho dedičstva Horného Medzibodrožia a regiónu Použia
| SILNÉ STRÁNKY | SLABÉ STRÁNKY |
| – Krásne, nedotknuté prírodné prostredie – Bohaté a rozmanité hodnoty – Miesta súvisiace s historickými osobnosťami – Dodržiavanie miestnych hodnôt – Kompetentní, skúsení a ochotní ochrancovia tradícií – Prítomnosť mladej generácie a mladých ľudí pri ochrane a prenose dedičstva – Zrekonštruované pamiatky – Srdečné privítanie v regióne, ústretovosť miestnych obyvateľov – Vysoká účasť na kultúrnych podujatiach – Rozvoj zručností tých, ktorí pracujú na zachovávaní tradícií a kultúry, účasťou na školeniach, kurzoch, výmenných programoch – Výhodné geografické umiestnenie, vďaka ktorému môžu potenciálni návštevníci prísť z 3 krajín do niekoľkých km | – Slabá úroveň spolupráce medzi jednotlivými pamiatkami, nevedia o udalostiach toho druhého, nespolupracujú – Na pamiatkové objekty sa nekladie dostatočný dôraz – nedostatok propagačných a informačných tabúľ, nedostatok kvalitných prehliadok so sprievodcom – Nedostatočná prevádzka informačných centier – cudzinec, komu chýbajú informácie o aktuálnych udalostiach, nevie, kam sa obrátiť – Nedostatočná propagácia miestnych a regionálnych hodnôt, nedostatok profesionálnej a cielenej propagácie – veľa miestnych obyvateľov nepozná hodnoty regiónu a reputácia hodnôt Medzibodrožia a Použia je v širšom prostredí ešte ťažšie dosiahnuteľná, často iba ústnym podaním alebo cez známych. – Nedostatočné sprievodné služby (ubytovanie, strava, prenájom automobilov) – regióny nie sú pripravené na skutočnú prítomnosť návštevníkov. – Nevyužitý potenciál prírody – málo náročných turistických a cyklistických chodníkov. Nevyužité príležitosti, ktoré ponúka rieka a jej stojaté ramená pre miesta na člnkovanie a odpočinok. |
| MOŽNOSTI | OHROZENIA |
– Rastúci záujem o vidiecky turizmus, miestnu gastronómiu, zachovávanie tradícií – Efektívnejšie využívanie dotácií Európskej únie a štátnych zdrojov – Nadviazanie väčšej spolupráce v rámci regiónov medzi pamiatkovými územiami, zabezpečenie spoločnej programovej ponuky na niekoľkodňové udržanie návštevníkov v regióne – Spolupráca medzi „vlastníkmi“ kultúrneho dedičstva a odvetvím cestovného ruchu – Cezhraničná spolupráca na podporu cestovného ruchu – Intenzívna propagácia pamiatok – využívanie internetu a sociálnych sietí na podporu hodnôt tejto oblasti | – Nezáujem o hodnoty vlastného regiónu, neveria, že by to mohlo zaujímať kohokoľvek iného – Emigrácia veľkého rozsahu hlavne kvôli pracovným príležitostiam, ďalšiemu vzdelávaniu, takže miestne hodnoty nebude mať kto riešiť – Vzdelaní a talentovaní ľudia hľadajú prosperitu v iných odvetviach, nedostatok odborných znalostí – Zložitá ekonomická situácia regiónu, nezamestnanosť – objekty kultúrneho dedičstva majú iba druhoradý význam – Nedostatočná podpora nových iniciatív na miestnej, okresnej a národnej úrovni – Veľká časť z týchto dvoch regiónov sú prírodné rezervácie, čo sťažuje rozvoj regiónu – Dopad epidemickej situácie |
„Takže toto je naša užšia krajina,
do ktorej sa dá dostať prekročením jednej z troch riek alebo hranice,
kde každý ker pozdravuje prichádzajúceho ako svojho známeho,
mierne svahy, vodné žľaby,
úzky lesný pás pozdĺž Latorice a obľúbená hudba pre nás obyvateľov Použia,
hlasno sa šíriaci krajinný jazyk s charakteristickým vkusom aj dnes,
so svojimi krátkymi samohláskami a skloňovaním slov „vedieť, vidieť, počuť“.
Áno, a ten človek z Použia, ktorý podľa môjho názoru
nie je ani lepší, ani horší od ľudí z iných častí sveta.
Je otvorený, ochotný sa s každým hneď skamarátiť.”
(Lajos Géczi)
Popis Župy Szabolcs-Szatmár-Bereg
„Nyírség je najkrajšia krajina v Maďarsku. […]
Chuť minulého krásneho, starého maďarského sveta v tráve, dreve, listoch,
vôňa chleba, prúd vody,
klepanie dlhého jesenného dažďa, dobrá vôňa zimy,
zvuk dedinských zvonov: pripomína otcov, predkov,
ktorých tradície sú v tejto krajine posvätne uctievané”
(Gyula Krúdy)
Právne pozadie
Ochrana kultúrneho dedičstva v Maďarsku je upravená zákonom LXIV z roku 2001. Dňa
7. novembra 2011 prijal parlament novelu zákona LXIV z roku 2001 o ochrane kultúrneho dedičstva, ktorá zaviedla pojmy národných a historických pamiatok.
Podľa definícií neexistuje v župe Szabolcs-Szatmár-Bereg žiadna lokalita vyhlásená za národnú pamiatku, môže sa však pochváliť aj dvoma historickými pamiatkami. Vo vládnom nariadení 303/2011. (XII. 23.) sú zahrnuté Máriapócs, Pútnícky kostol a kláštor Basilita, ako aj reformovaný kostol a prijímací palác v Nyírbátore.
V župe Szabolcs-Szatmár-Bereg je 357 pamiatok, a tu treba zdôrazniť, že župa si ako jediná zachovala väčšinu svojich pamiatok na Veľkej nížine.
V rámci kraja sa väčšina pamiatok nachádza v regiónoch Bereg a Szatmár (najmä v mikroregióne Fehérgyarmat), ale pozoruhodná je aj koncentrácia pamiatok v Nyíregyházi a jej okolí.
Viac ako polovicu pamiatkového fondu v župe Szabolcs-Szatmár-Bereg tvoria cirkevné budovy, z ktorých sú jedinečné a cenné najmä stredoveké kostoly.
| Chránená pamiatka | Počet |
| Kostoly | 206 |
| Cintoríny | 3 |
| Ľudové pamiatky | 63 |
| Mestské budovy, inštitúcie | 34 |
| Hrad, zrúcanina | 3 |
| Kaštieľ a iné podobné budovy | 47 |
| Hospodárstvo, infraštruktúra, skladovanie, dopravné prostriedky | 8 |
| Umelecké dielo v exteriéri | 3 |
V župe sa nachádza 1 pamiatková oblasť – vnútrozemie Tarpa a 5 pamiatkových prostredí: Anarcs, Csaroda, okolie reformovaných kostolov Nyírbátor, okolie rímskokatolíckeho kostola Nyírbátor, okolie vodného mlyna v Túristvándi.
Zákon L. z roku 2008 o Národný plán územného plánovania ako novela zákona XXV. z roku 2003 (Mk. 2008/99) definuje prioritnú oblasť kultúrneho dedičstva. Na základe údajov poskytnutých Ministerstvom školstva a kultúry určuje, či sú klasifikované v zóne historických sídiel alebo v zóne svetového dedičstva a lokalít svetového dedičstva.
Za historické miesta označili v našom regióne tieto obce: Anarcs, Csaroda, Fehérgyarmat, Kisvárda, Mátészalka, Nagykálló, Nyírbátor, Nyíregyháza, Szabolcs, Tarpa, Tiszadob, Tiszavasvári, Túristvándi, Vásárosnamény. (Zdroj: Koncepcia územného plánovania župy Szabolcs-Szatmár-Bereg 2012)
Zemepisné prostredie
Župa Szabolcs-Szatmár-Bereg sa nachádza v severovýchodnej časti Maďarska, ide v podstate o nížinnú oblasť. Jeho zvláštnu geopolitickú polohu určuje na jednej strane periférna poloha a na druhej strane východná ohraničenosť: susedí s Rumunskom, Ukrajinou a Slovenskom.
V rámci krajiny ju ohraničujú župy Borsod-Abaúj-Zemplén a Hajdú-Bihar. Spolu so župami Hajdú-Bihar a Jász-Nagykun-Szolnok tvoria región Severnej Veľkej nížiny a je tiež členom Rady pre regionálny rozvoj severovýchodného Maďarska, Maďarsko-Rumunsko-Ukrajinského Interregiónu a Karpatského euroregiónu.
V župe bolo vytvorených 11 mikroregiónov, z toho 8 – Baktalórántháza, Csengeri, Fehérgyarmat, Ibrány-Nagyhalász, Mátészalka, Nagykálló, Nyírbátor, Vásárosnamény – patrí medzi najviac znevýhodnené mikroregióny Maďarska.
Počet obyvateľov župy v roku 2011 bol 559,3 tis., čo je – s výnimkou Budapešti – treťou najľudnatejšou župou v krajine, žije tu 5,6% celkového obyvateľstva. Jeho rozloha (5936 km2) tvorí 6,4% územia celej krajiny, čo z neho robí piatu najväčšiu župu v Maďarsku.
Prírodné a zemepisné danosti
Tri dobre oddelené regióny župy sú Nyírség, Szatmárska nížina a Rétköz:
Geograficky je župa rozmanitá a kombinuje prvky kopcov a rovín. V zásade ho možno rozdeliť na dva väčšie zemepisné oblasti, región Nyírség a región hornej Tisy. Najvýchodnejšou časťou Veľkej nížiny je Nyírség, z ktorého 78% patrí k župe, z mikroregiónov regiónu Horná Tisa Rétköz sem patrí úplne a do územia župy zasahujú časti Szatmárskej nížiny, Beregskej nížiny a močiara Ecsed. Najvyšším bodom oblasti je vrch Kaszonyi (240 m), ale je významný aj Hoportyó (183 m).
Rieky a iné vodné plochy
Najväčšou riekou župy je Tisa. Z Ukrajiny vstupuje do Maďarska pri obci Tiszabecs a opúšťa župu pri obci Tiszadob. Ďalšími významnými riekami župy sú Szamos, Túr, Kraszna a hlavný kanál Lónyai (východný hlavný kanál). Jeho väčšie stojaté vody sú jazero Nagyvadas (124 hektárov), jazero Királytelek (23 hektárov) a v Nyíregyházi jazerá Bujtos a Sóstó.
Župa Szabolcs-Szatmár-Bereg je z hľadiska prírodných hodnôt jedným z najbohatších regiónov v Maďarsku. Je to spôsobené na jednej strane jeho špecifickou geografickou polohou (blízkosť Karpát, bohatstvo riek), veľkou plochou (18%) lesov, na druhej strane nižším ako priemerným podielom priemyslu a relatívne extenzívnym poľnohospodárskym skúsenostiam v dôsledku zlých pôdnych podmienok.
Župa spadá pod jurisdikciu dvoch národných parkov, Národného parku Bükk a Národného parku Hortobágy, a v súčasnosti je ovplyvnená jednou chránenou krajinnou oblasťou (Krajinná chránená oblasť Szatmár-Bereg) a 11 chránenými prírodnými oblasťami. (Zdroj: http://www.terport.hu/megyek/magyarorszag-megyei/szabolcs-szatmar-bereg-megye)
Obyvateľstvo, národnosť, náboženstvo
1. októbra 2011 v župe Szabolcs-Szatmár-Bereg žilo 559,3 tisíc ľudí, 21% obyvateľov župy žilo v sídle kraja, 33% v iných mestách a 46% na dedinách. Osoby žijúce v mestách predstavovali 97% populácie, zatiaľ čo obyvatelia okrajových oblastí predstavovali nadpriemerný podiel, 3,5%.
Zákon o právach národností a menšín menuje 13 národností, z ktorých k jednej z nich, za maďarov, sa prihlásilo 51 000 obyvateľov zo župy Szabolcs-Szatmár-Bereg. Počet Maďarov žijúcich v kraji sa od roku 2001 zvýšil o 75%.
Najľudnatejšou národnosťou v župe je rómska komunita s 45 000 obyvateľmi, predstavujúcich 87% z národností v župe. Okrem Rómov bolo v kraji viac ako tisíc Nemcov, Ukrajincov a Rumunov, čo predstavuje 0,2% až 0,5% z celkového počtu obyvateľov.
Počas sčítania obyvateľov z roku 2011 sa v župe Szabolcs-Szatmár-Bereg 398 tisíc ľudí, 71% obyvateľstva, hlásilo za veriacich niektorej cirkvi.
V roku 2011 sa väčšina, 194 000 obyvateľov, hlásila za reformovaných a 182 000 obyvateľov za katolíkov, čo naznačuje podobnú váhu pre dva najväčšie historické cirkvi. 11 000 obyvateľov sa hlásilo k luteránom. Počet ľudí patriacich okrem predchádzajúcemu a k takzvaným iným náboženstvám, ako pravoslávne a izraelské náboženstvá sa od roku 2001 viac ako zdvojnásobil. Na základe toho v župe 49 percent osôb sa hlásilo za reformovaných, 46 percent za katolíkov, 2,8 percenta za luteránov a 2,7 percenta sa považovalo za príslušníkov iných náboženských spoločenstiev.
Nezamestnanosť
Na konci marca 2020 bolo v župe Szabolcs-Szatmár-Bereg zaregistrovaných 31 000 uchádzačov o zamestnanie. Napriek zmene ekonomickej situácie v priebehu marca v dôsledku epidémie koronavírusu sa ich počet na rozdiel od národného rastu znížil v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 9,9%. Vďaka tomu pokračoval trend z predchádzajúcich mesiacov, pričom miera poklesu bola najvýznamnejšia z krajov a hlavného mesta.
47% uchádzačov o zamestnanie nemohlo nájsť zamestnanie dlhšie ako 3 mesiace, 23% si nemohlo nájsť trvalé zamestnanie dlhšie ako rok. Počet dlhodobo nezamestnaných bol o 2,9% nižší ako v marci 2019.
Turizmus
Pokiaľ ide o cestovný ruch, možno župu rozdeliť na štyri hlavné turistické oblasti a ciele: Kultúrna krajina Szatmár-Bereg, Nyíri oblasť, Rétköz a Nyírség.
Centrom Nyírségu a zároveň aj župy je Nyíregyháza, 6. najväčšie osídlenie v Maďarsku – s rozsiahlou spádovou oblasťou. Táto oblasť mesta pokrýva významnú časť Nyírségu, hlavne Stredný Nyírség a Južný Nyírség, do oblasti patrí 22 obcí.
Župa je veľmi bohatá na pamiatky, nachádza sa tu 357 pamiatok, treba zdôrazniť, že župa Szabolcs-Szatmár-Bereg si zachovala väčšinu svojich pamiatok na celej Veľkej nížine. Viac ako polovicu pamiatkového fondu v župe Szabolcs-Szatmár-Bereg tvoria cirkevné budovy, z ktorých sú jedinečné a cenné najmä stredoveké kostoly.
Okrem stredovekých kostolov kultúrne dedičstvo župy obohacuje množstvo medzinárodne uznávaných svätýň a hradov v oblasti Nyírség. Okrem nehnuteľného dedičstva oblasť ponúka aj zachované tradície a množstvo prírodných hodnôt. Početné gastrofestivaly lákajú hostí do tejto oblasti, kde sa okrem zábavy môžu zoznámiť s gastronómiou, tradíciami a ľudovým umením daného regiónu či obce.
Jednoznačne môžeme povedať, že návštevníci počas pobytu v tomto regióne – podľa motivácie – si tu môžu nájsť celoročne zážitok ako na zemi, tak aj na vode alebo vo vzduchu:
- KULTÚRA, CIRKEVNÝ TURIZMUS, TÚRY ZA DEDIČSTVOM (Cesta Stredovekých Kostolov, Národné pútnické miesto Máriapócs, Mária cesta, návštevy kaštieľov)
- RODINNÉ ATRAKCIE (Sóstó Zoo, Zábavný park, Wellness, Kúpele)
- TÚRY, PRÍRODA (Cyklotrasy, Cesta Modrá túra na Nížine, Prírodné rezervácie patriace k Národnému parku Hortobágy, náučné chodníky, vodné túry)
- GASTRONÓMIA (Turizmus za pálenkami, Cesta sliviek, Zabíjačkové súťaže, Tirpákfestival, Panyolafest, Tradičný svadobný festival v Ajaku)
SWOT analýza kultúrneho dedičstva oblastí Nyírség a Bereg
| SILNÉ STRÁNKY | SLABÉ STRÁNKY |
| – Krajské mesto a župa sa vyznačujú pohodlnou dostupnosťou (M3, Bp.-Nyh. Železničná trať, hlavná cesta č. 4 atď.) – Rôzne rekreačné možnosti pre všetky vekové kategórie (gastronomické, cirkevné, aktívny turizmus, wellness) – Oblasť bohatá na pamiatky – Priaznivé prírodné podmienky (lesy, člnkové a rybárske jazerá, turistické chodníky, parky) – Kúpele Sóstó sú národním zdravotním strediskom, v roku 2013 získali kvalifikáciu liečivej vody – Prístupné autom, hromadnou dopravou, vybudovanou cyklotrasou – Vnútorné a vonkajšie kúpeľňové služby, atrakcie – V Sóstó je 2. najväčší skanzen v Maďarsku s rozlohou 7,5 ha – Zoo Nyíregyháza je medzinárodne uznávaná a jej vývoj je nepretržitý – Dobrodružný park – Významné kultúrne a gastronomické podujatia (napr. Vidor Festival, PanyolaFest; LeszFest; Tirpák Festival, Nyírség jeseň) – Tematické výlety – Rozsiahly vidiecky cestovný ruch – Organizácia TDM združujúca aktérov cestovného ruchu v regióne | – Najviac znevýhodnený región v krajine – Vysoká nezamestnanosť – Hodnotenie župy je nepriaznivé – Pre mnohých je župa známa iba kvôli zoo – Nedokončený turistický informačný systém – V roku 2018 sa Nyíregyháza umiestnila na 23. mieste v zozname najnavštevovanejších miest – Nízky počet kvalitného ubytovania – V prípade verejnej dopravy by bolo potrebné zvýšenie počtu spojov – Malá železnica premávajúca medzi Nyíregyházou a Kúpelami Sóstó prestala premávať – Neúplné obchodné služby – Kapacita parkovacích miest je dosť obmedzená – Počet cudzojazyčných poskytovateľov ubytovania je nízky – Väčšinou nie sú pripravení na pamiatky a možnosti programu – Správy o atrakciách a službách sa k dotknutej cieľovej skupine nedostanú alebo sa k nim dostanú iba s ťažkosťami |
| MOŽNOSTI | OHROZENIA |
| – Rozvíjajúci sa cestovný ruch, rastúca ochota cestovať – Blízkosť letiska Debrecín privádza do kraja zahraničných hostí – Posilnená spolupráca medzi miestnymi podnikmi a poskytovateľmi služieb, ktorí sa navzájom dopĺňajú – Investície stále rastú – Rozširovanie ponúk atrakcií – Dotácie na zriadenie a modernizáciu ubytovania | – Rýchly nárast konkurencie v cestovnom ruchu – Klesajúci platby schopný dopyt – Väčšina rodín trávi dovolenku iba v rozsahu SZÉP poukazu (dovolenkové poukazy) – Služby sa nedostanú k cieľovej skupine – Nedostatok investícií – Negatívny dopad legislatívnych zmien – Sezónnosť – Epidemická situácia |
Popis Zakarpatska
Právne pozadie
Naše kultúrne dedičstvo je nenahraditeľným, jedinečným a neobnoviteľným zdrojom minulosti a súčasnosti našej krajiny, neoddeliteľnou súčasťou národnej a univerzálnej kultúry.
Na Ukrajine je ochrana kultúrneho dedičstva regulovaná zákonom. Pojem, objekt, zoskupenie, regulácia, financovanie a ochrana kultúrneho dedičstva sú podrobne uvedené v ústave Ukrajiny, v dokumente Ochrana kultúrneho dedičstva (článok 333 z 8. júna 2000).
Podľa zákona sú naše pamiatky, hnuteľné a nehnuteľné dedičstvo chránené štátom. Patria sem naše prírodné poklady, niektoré naše obce, ktoré ešte stále nesú minulosť, naše hrady, zámky, kostoly, pamiatky, tradície a zvyky, ľudové piesne, ktoré sú dôležité pre komunitu.
Cieľom nášho výskumu dedičstva je tiež preskúmať a predstaviť tieto hodnoty.
Zemepisné prostredie
Zakarpatsko (ukrajinsky: Zakarpatska oblasty) je najzápadnejšia župa na Ukrajine so sídlom v Užhorode s počtom obyvateľov 112 447 (na základe údajov z roku 2017). Rozloha Zakarpatska je 12 752 km², čo z neho robí jeden z najmenších žúp v krajine. Pokiaľ ide o počet obyvateľov, región sa nachádza v strede národného rebríčka: k 1. januáru 2018 bolo zrátaných 1 258 155 obyvateľov [1].
Jednou z hlavných čŕt geografickej polohy Zakarpatska je, že hraničí so štyrmi krajinami: Poľsko na severozápade, Slovensko na západe, Maďarsko na juhozápade a Rumunsko na juhu. Okrem toho na severovýchode susedí so župami Lemberg (Lviv) a Ivano-Frankivsk[2].
83% Zakarpatska je kopcovitých a hornatých, iba 17% je nížinných. Oblasť nížiny (Užský, Berehovský, Ugočský, Maramurešský) je severovýchodným rozšírením maďarskej Veľkej nížiny, jej súčasný povrch bol formovaný eróznou a akumulačnou prácou Tisy a jej prítokov.
Zakarpatskú časť severovýchodných Karpát tvoria v zásade pieskovcové a sopečné pohoria[3].
Tri hlavné pohoria severovýchodných Karpát sú Východné Beskydy a Gorgany, ktoré patria do zóny prevažne z pieskovcového rúna; Flis Polonias a vulkanická línia Vihorlát-Gutin hraničiaca s Veľkou nížinou v strednej a východnej časti kraja a pohorím Maramures v juhovýchodnej časti. Tus a nachádza najvyšší bod na Ukrajine, Hoverla (staromaďarský názov Hóvár). Hrebeňom Karpát vedú široké priesmyky. Najvýznamnejšie sú priesmyk Užocký (889 m) v údolí rieky Uh, priesmyk Verecký (841 m) v doline Latorice a Jablonický (Tatársky) priesmyk (921 m) v údolí Čiernej-Tisy.
Vodohospodárstvo
Zakarpatsko je dobre zásobená oblasť so zdrojmi povrchovej aj podzemnej vody. Jeho rieky patria do vodného systému povodia Hornej Tisy. Jeho najväčšou riekou je Tisa, ktorá pramení v pohorí Maramures. Jej dve ramená, Čierna a Biela Tisa, sa spájajú s Raho (hlavný prameň sa považuje za Čiernu Tisu). V dôsledku výrubov v Karpatoch spôsobujú riečne povodne čoraz väčšie zosuvy pôdy a záplavy (napr. v rokoch 1998, 2001). Ďalšími významnými riekami sú Terešva, Terebľa, Rika, Boržava, Latorica a Uh. Najväčším a najznámejším jazerom je Sinevírske jazero, ktoré vzniklo prírodnou cestou, vytvorením zosuvom pôdy, ktorý upchal údolie rieky. Táto oblasť je veľmi bohatá na minerálne pramene, liečivé a termálne vody.
Na území Zakarpatska sa nachádza biosférická rezervácia (Zakarpatská biosférická rezervácia), dva národné parky (Sinevírske a Užské), 49 (štátnych a miestnych) rezervácií, 8 chránených krajinných oblastí, viac ako 100 prírodných pamiatok a 44 kultúrnych parkov[4].
Administratívne sa oblasť Zakarpatska doteraz delila na 13 rajónov (okresov): Berehovský, Perečínsky, Chustský, Rachivský, Iršavský, Svaľavský, Mukačevský, Tačivský, Veľkoberezniansky, Užhorodský, Vynohradivský, Volovecký, Mižhirský. V kraji je 10 miest, 20 dedín mestského typu (trhové mesto, veľká dedina) a 579 obcí a malých osád, ktoré patria do 295 obecných zastupiteľstiev (mestských úradov) [5].
V rámci administratívnej reformy začatej v roku 2019 sa zmení počet miestnych samospráv a okresov v Zakarpatsku. Podľa návrhu prijatého 17. júla tu bude šesť okresov (rajón Berehovský, Užhorodský, Mukačevský, Chustský, Tačivský a Rachivský)[6] a 64 mikroregiónov (hromada)[7]. Mestskú sieť tvoria mestá mestskej línie Veľkej nížiny (Užhorod, Mukačevo, Berehovo, Vynohradiv).
Mapa Zakarpatska
Demografia, národnosť a náboženstvo
2,7% obyvateľov Ukrajiny (1242,6 tisíc ľudí) žije v Zakarpatsku. Z hľadiska počtu obyvateľov je župa na 17. mieste medzi územnými jednotkami Ukrajiny. Jeho hustota obyvateľstva je 97,3 osôb/km², čo je vyššia ako celoštátny priemer (76 osôb/km²). Obyvateľstvo je v kraji nerovnomerne rozmiestnené[8].
Na Ukrajine sa posledné oficiálne sčítanie obyvateľov uskutočnilo 5. decembra 2001, podľa ktorého väčšinu zakarpatskej populácie tvorili Ukrajinci (80,5%). Druhou najdôležitejšou etnickou skupinou bola Maďarská, ktorá mala 151 516 obyvateľov (12,07%). Na Ukrajine žije spolu 156 600 Maďarov, z toho väčšina (96,75%) je na Zakarpatsku[9].
Takmer dve tretina Maďarov na Zakarpatsku žije na vidieku, hlavne na dedinách. Nachádza sa tu celkom 78 obcí s maďarskou väčšinou a 2 tzv. mestské osídlenia (Baťovo a Výlok) [10].
Maďarská menšina na Zakarpatsku žije hlavne pozdĺž maďarsko-ukrajinských hraníc, v pásme dlhom 20 kilometrov od hraníc. Táto oblasť siaha od Chustu po pramennú oblasť Tisy. Maďarov je značný počet iba v bývalých kráľovských mestách – Chust, Tačová, Višková, Slatinské Doly a Rachov. Značný počet Maďarov žije aj v dvoch veľkých mestách, v Užhorode a Mukačeve. Z veľkých miest iba Berehovo – hoci iba relatívne – si udržalo maďarskú väčšinu (48%). Počet Maďarov od roku 1920 ustavične klesá. Demograficky asimilácia Maďarov nie je rýchla.
Prítomné sú aj zmiešané manželstvá, ale ich asimilačný účinok neprevažuje v takej miere ako v prípade Maďarov v Slovinsku. Hlavným problémom Maďarov v Zakarpatsku je prudký pokles počtu narodených a zvýšenie počtu úmrtí. Značným problémom je aj starnutie populácie[11]. Podobne ako v prípade etnickej rozmanitosti, medzi charakteristické znaky Zakarpatska patrí aj rozmanité náboženské zloženie. Nie sú k dispozícii žiadne oficiálne štatistiky o náboženskom rozšírení na Zakarpatsku, pretože to sčítanie obyvateľov nepokrýva a cirkvi tieto údaje nezverejňujú.
Na základe dostupných informácií možno povedať, že najvplyvnejšie náboženstvo v regióne je pravoslávne. Dve tretiny Ukrajincov, väčšina Rusov a časť Rumunov, sú tiež členmi cirkví. Medzi stúpencami gréckokatolíckej cirkvi sú aj Maďari (9% Zakarpatských Maďarov) a toto náboženstvo je rozšírené aj medzi Rumunmi.
Na Zakarpatsku sa reformované náboženstvo považuje za „maďarské náboženstvo“ a odhaduje sa, že do jeho radov patria tisíce. Okrem Maďarov praktizujú reformované náboženstvo aj niektorí Rómovia. Väčšina reformovaných obyvateľov Zakarpatska žije v nížinných oblastiach, tu sa nachádzajú aj najväčšie reformované zhromaždenia: Veliká Dobrony (4900 osôb), Berehovo (3100 osôb), Višková (3100 osôb).
Rímskokatolícke náboženstvo z hľadiska počtu vyznávačov je na štvrtom mieste. Väčšina zo 40 000 veriacich sú Maďari, a 21% Maďarov v Zakarpatsku sú rímskokatolíci. Okrem Maďarov sa tomuto náboženstvu hlásia aj Slováci, Rumuni a Ukrajinci.
Okrem historických kostolov je v okrese prítomných niekoľko „nových“ menších kostolov (baptisti, sabatbariáni, adventisti), ale neexistuje spoľahlivý odhad na počet ich veriacich. Kvôli rituálnej väčšine je len málo ateistov (4 – 5%), ale podiel tých bez viery je tiež nízky – 10 – 20%[12].
Hospodárstvo a pracovný trh
Oblasť dnešného Zakarpatska nepatrí medzi rozvinuté hospodárske oblasti. Je to spôsobené na jednej strane jej špeciálnymi topografickými podmienkami a na druhej strane jej okrajovou polohou – nech už do ktorejkoľvek krajiny patrila v minulosti, vždy bola ďaleko od centra. Je to viac ako 700 km od jej súčasného hlavného mesta Kyjeva.
Po rozpade Sovietskeho zväzu, rozpade núteného ťažkého priemyslu a priemyslu vytlačeného z veľkých oblastí a úplnom vypnutí systému sa hospodársky rast v tomto regióne začal až v prvých rokoch 21. storočia. Štruktúra zakarpatského hospodárstva sa zmenila a predtým vedúce priemyselné odvetvie nahradil sektor služieb[13].
Rozvoj infraštruktúry, najmä zlepšenie cestnej siete, je kľúčovou otázkou pre rozvoj cestovného ruchu (a takmer všetkých hospodárskych odvetví). Negatívnym faktorom z hľadiska cestovného ruchu je problém hraničnej priechodnosti, ktorý musí Ukrajina a susedné európske krajiny urgentne riešiť.
Vývoj priaznivejšej ekonomickej a turistickej budúcnosti kraja v mnohých ohľadoch závisí aj od ponuky pracovných síl v Zakarpatsku. Zakarpatsko je tiež jedným z oblastí v krajine, kde je veľký prebytok pracovnej sily. Miera nezamestnanosti je okolo 10%. Hlavným problémom je však skrytá nezamestnanosť. Mnohí migrujú zo Zakarpatska. Hlavnými cieľmi pracovnej migrácie sú Česká republika, Slovensko, Poľsko, Rusko a v poslednej dobe západná
Európa [14].
Celkovo má Zakarpatsko bohaté kultúrne dedičstvo, ktoré by sa malo brať do úvahy a prezentovať z hľadiska rozvoja cestovného ruchu. Rozvoj cestovného ruchu by priniesol regiónu veľa výhod, predovšetkým by mohol znížiť pracovnú migráciu a mieru migrácie. Vidiek je atraktívny aj z hľadiska náboženského turizmu, ak sa jedná o návštevu náboženských, sakrálnych pamiatok, účasť na náboženských udalostiach, pútnických alebo duchovných praktikách. Každé náboženstvo má špecifické kultúrne a architektonické dedičstvo typické pre Zakarpatsko.
Naše vybudované a intelektuálne dedičstvo, kultúrne poklady, prírodné hodnoty, spoločenské akcie a festivaly môžu slúžiť rozvoju cestovného ruchu a vytvárať tak nové pracovné miesta pre ľudí, ktorí tu žijú. Okrem bilancie príležitostí a cieľov je však dôležité poukázať na nedostatky, ktoré brzdia rozvoj cestovného ruchu. Je vážnym problémom, že v súčasnosti neexistuje národná ani zakarpatská jednotná databáza cestovného ruchu, pamiatky nie sú monitorované a ich značná časť je v súkromnom vlastníctve, takže nemáme komplexný obraz o skutočnej situácii cestovného ruchu.
[1] Na základe údajov Národného štatistického úradu Ukrajiny. http://www.ukrstat.gov.ua/
[2] Sándor Berghauer. Gyula Fodor. Sándor Gönczy. Zoltán Karmacsi. Zsuzsanna Lontai-Szilágyi. Enikő Sass. József Tarpai. Attila Tóth. A kárpátaljai magyarság turizmusfejlesztési stratégiája. Gáborprint, Berehovo 2019.
[3] József Hajdú-Moharos. Fehéroroszország, Ukrajna, Moldávia: Kárpátalja leírása: Fölrajzi vázlat. Balaton Akadémia, 1995.
[4] Dr. Antal Tóth. Magyarország és a Kárpát-medence regionális társadalomföldrajza. (In: https://regi.tankonyvtar.hu/hu/tartalom/tamop425/0038_foldrajz_TothAntal/ch01s37.html)
[5] László Zubánics. A kárpátaljai magyarság szülőföldjén való megmaradása elsősorban gazdasági fejlesztésekkel oldható meg. //A kárpátaljai magyarság a 21. száazadban. Esszék, tanulmányok. Magyar Szemhatár, Nap Kiadó, Budapest 2018
[6] Dominika Tóth. Hat járást hagytak jóvá Kárpátalján. Kárpátalja.ma https://karpatalja.ma/karpatalja/kozelet/hat-jarast-hagytak-jova-karpataljan/
[7] Oficiálna stránka decentralizácie. https://decentralization.gov.ua/areas/0312
[8] Národný štatistický úrad Ukrajiny. http://www.ukrstat.gov.ua/
[9] József MOLNÁR – István MOLNÁR D.: Kárpátalja népessége és magyarsága a 2001. évi ukrajnai népszámlálás hozzáférhető eredményeinek tükrében. in.: László GYURGYÍK – László SEBŐK (editovanie): Népszámlálási körkép Közép-Európából 1989-2002. Teleki László Alapítvány, Budapest, 2003.
[10] Sándor Berghauer. Gyula Fodor. Sándor Gönczy. Zoltán Karmacsi. Zsuzsanna Lontai-Szilágyi. Enikő Sass. József Tarpai. Attila Tóth. A kárpátaljai magyarság turizmusfejlesztési stratégiája. Gáborprint, Beregszász 2019.
[11] Gyémánt Richárd, Katona Tamás, Pólay Elemér Alapítvány. Demográfia. (In: https://regi.tankonyvtar.hu/hu/tartalom/tamop425/2011_0001_547_Demografia/ch14s04.html#ftn.id575669)
[12] Sándor Berghauer. Kárpátalja turizmusa. Beregszász, 2012.
[13] U.o.
[14] Sándor Berghauer. Gyula Fodor. Sándor Gönczy. Zoltán Karmacsi. Zsuzsanna Lontai-Szilágyi. Enikő Sass. József Tarpai. Attila Tóth. A kárpátaljai magyarság turizmusfejlesztési stratégiája. Gáborprint, Beregszász 2019
SWOT analýza kultúrneho dedičstva Zakarpatska
| SILNÉ STRÁNKY | SLABÉ STRÁNKY |
| – Výhodné geopolitické umiestnenie – Spoločné rozvojové nápady na úrovni pohraničného regiónu – Bohaté kultúrne dedičstvo – Výskyt bohatých etnografických, historických tradícií, hodnôt a pamiatok | – Nie je vybudovaná cestná sieť – Čiastočný nedostatok obchodnej infraštruktúry – Je vážnym problémom, že v súčasnosti neexistuje žiadna národná alebo zakarpatská zjednotená databáza cestovného ruchu – Pamiatky nie sú monitorované alebo ich významná časť je v súkromnom vlastníctve, takže nemáme komplexný obraz o skutočnej situácii cestovného ruchu |
| MOŽNOSTI | OHROZENIA |
| – Rozvoj cestovného ruchu – Vidiek je atraktívny aj z hľadiska náboženského turizmu, ak sa jedná o návštevu náboženských a sakrálnych pamiatok, účasť na náboženských udalostiach, pútnických alebo duchovných praktikách – Naše vybudované a intelektuálne dedičstvo, kultúrne poklady, prírodné hodnoty, komunitné akcie a festivaly – to všetko môže slúžiť rozvoju cestovného ruchu – Rozvoj obchodnej infraštruktúry – Využitie a rozvoj bohatých etnografických a historických tradícií, hodnôt a pamiatok | – Ťažkosti s rozvojom infraštruktúry – Ďalšie znižovanie retenčnej sily regiónu, migrácia kvalifikovaných odborníkov – Rastúca nezamestnanosť |
Zhrnutie
Výsledkom výskumu kultúrneho dedičstva sa predstavilo 150 elementov, ktorých súhrnný zoznam sa nachádza v časti príloh tejto publikácie.
Je možné jednoznačne konštatovať, že prezentované regióny sú mimoriadne bohaté na atrakcie, kultúrne a budované dedičstvo, prírodné hodnoty.
K sídelnej štruktúre regiónov možno konštatovať, že môžeme hovoriť o malomestských, vidieckych krajinných jednotkách. S výnimkou krajských miest im chýba rozvinutá infraštruktúra veľkých miest, široká škála ubytovacích a stravovacích zariadení (reštaurácie, nočné kluby, kaviarne atď.). Na rozdiel od tohto vývoja poskytuje „vidiek“ obývateľné prostredie, menej zaťažené znečistením ovzduším a hlukom, a poskytuje relaxačné podmienky pre hostí, čo sú faktory prospešné pre tých, ktorí ponúkajú cestovný ruch a ubytovanie na vidieku.
Počas osobných stretnutí a diskusií vystúpili do popredia problémy a riziká, ako aj nevyužité príležitosti, ktoré sú charakteristické pre pracujúcich v oblasti kultúry, cestovného ruchu a hotelierstva a čakajú na riešenie. V mnohých prípadoch sme sa stretli so zanedbávanou atrakciou, ktorej návštevnosť je nepravidelná z dôvodu nedostatku finančných zdrojov, najväčšou obavou je však nedostatok odborných znalostí.
Hospodárska súťaž si vyžaduje stálu prítomnosť na rôznych mediálnych platformách, keďže sa dnešní ľudia dozvedajú o všetkom predovšetkým z internetu. Ak sa podnik alebo atrakcia nenachádza na nete, ako keby ani neexistoval. Nestačí urobiť jednu-jednu destináciu atraktívnou, potrebné sú aj aktuálne informácie, komplexné služby a programové balíčky, ktoré dodajú obsah pre návštevníkov počas oddychu.
Skúsenosti bez ohľadu na región poukazujú na to, že rozvoj cestovného ruchu je jednoznačne novou príležitosťou na trhu práce.
V súlade s hlavným cieľom projektu „posilniť spoluprácu zúčastnených kultúrnych organizácií s rozvojom kultúrnych produktov – zbúraním fyzických hraníc – zameraných na cestovný ruch (turistické a kultúrne programy, cezhraničné aktivity a podujatia), ktoré prispejú k sociálnemu, ekonomickému rozvoju a blahobytu obyvateľov regiónu“ definovali sme pozitívne účinky plánovaného rozvoja na ekonomiku, tvorbu pracovných miest, a na miestne spoločenstvá.
Pre hospodárske subjekty – miestnych obyvateľov, podniky, poskytovateľov ubytovania, prevádzkovateľov atrakcií, dodávateľov – vytvára príjem, vytvára resp. udržiava pracovné miesta a zlepšuje kvalitu života ľudí, ktorí tu žijú.
V prípade vidieckych osídlení, buduje komunitu, vytvára príležitosť zapojiť sa do cestovného ruchu a umožňuje aktérom cestovného ruchu zúčastniť sa pri príprave a prijímaní miestnych rozhodnutí. Prispieva k ochrane a ďalšiemu zachovaniu miestnych hodnôt.
Turisti získajú poznatky s osobnou účasťou miestnych obyvateľov, nahliadnu do života miestnych obyvateľov, potom sa podelia o svoju spokojnosť so svojím okolím, zveľaďujú dobrú povesť obcí a regiónov a vytvoria tak dôverný vzťah medzi miestnymi obyvateľmi a návštevníkmi, hosťami.
Na základe týchto poznatkov sa načrtol smer vývoja:
s našimi združeniami chceme tieto destinácie v Medzibodroží a regióne Použie (Slovensko) v župe Szabolcs-Szatmár-Bereg (Maďarsko), a v Zakarpatsku (Ukrajina) skutočne sprístupniť turistom. Nechceme aby gastronomický, náboženský alebo kultúrny turizmus a tematické trasy existovali iba na rôznych internetových stránkach, ale chceme aby sme sa stali atraktívnou destináciou s rozšírenou ponukou atrakcií aj z okolia.
Okrem existujúcich miestnych tematických trás možno ponuku rozšíriť vytvorením nových, ktoré pokrývajú všetky regióny. Vieme, že samotná reklama turistických atrakcií alebo podujatí nestačí. Hosťovi musí byť predložená komplexná ponuka, aby sa zvýšil počet jeho prenocovaní, aby sa v budúcnosti občas aj vrátil, aby s jeho spokojnosťou sme získali nových návštevníkov a aby zveľaďoval naše služby a regióny.
Skutočnou úlohou je teda prevádzkovanie, a dlhodobá udržateľnosť. To si však vyžaduje vyškolených odborníkov v oblasti riadenia ubytovania, hotelierstva a marketingu.